Liečba

Pretože príčiny idiopatických črevných zápalov nie sú úplne známe a priebeh oboch chorôb je nepredvídateľný, nie je ani liečba jednoduchá. V terapii idiopatických črevných zápalov došlo v ostatných dvoch desaťročiach k významným zmenám, ktoré súvisia predovšetkým so zavedením biologickej liečby. Obe choroby nemožno vyliečiť, ale možno ich liečiť. 

Všeobecne môžeme liečbu rozdeliť na:

• konvenčnú medikamentóznu liečbu,
• cielenú (biologickú) liečbu,
• chirurgickú liečbu,

Medikamentózna liečba prostredníctvom konvenčných (obvyklých) látok

Väčšina chorých je stále liečená predovšetkým látkami, ktoré radíme medzi lieky konvenčné, to znamená liečivá nebiologickej povahy. Medzi tieto liečivé látky radíme látky zo skupiny:

• aminosalicylátov,
• kortikosteroidov,
• imunosupresív,
• antibiotík,
• probiotík,
• nutričnej a podpornej terapie.

Aminosalicyláty

Základným prípravkom na liečbu idiopatických črevných zápalov sú lieky s účinnou látkou mesalazínom. Tento liek bol do terapie idiopatických črevných zápalov zavedený v polovici 80. rokov minulého storočia, postupne nahradil skôr užívaný sulfasalazín.  Mesalazín má protizápalový účinok, používa sa tiež v liečbe niektorých reumatických ochorení (reumatoidná artritída, ankylozujúca spondylitída – Bechterevova choroba). Mesalazín je dostupný vo forme enterosolventných (rozpustných v čreve) tabliet a čapíkov a rektálnej suspenzie (dostupnosť na trhu sa môže meniť).

Okrem liečby akútneho vzplanutia slúžia aminosalicyláty aj na prevenciu relapsu (opätovného vzplanutia) ochorenia, ktoré je momentálne v remisii (pokojovej fáze). Dĺžku liečby určuje odborný lekár.

Kortikosteroidy

Systémové glukokortikoidy (t. j. celková liečba podávaná ústami či vnútrožilovo) sú stále významným nástrojom na potlačenie vysokej aktivity idiopatických črevných zápalov. Ich topický variant (t. j. forma miestna – podávaná ako klystír) – budesonid – je považovaná za menej efektívnu a nie je účinná v udržiavacej liečbe. Kortikosteroidy sa používajú na liečbu stredne ťažkých a ťažkých atakov. Napriek tomu, že tieto lieky majú veľké množstvo nežiaducich účinkov, v niektorých prípadoch akútneho vzplanutia sú nevyhnutné. Je však zásadné, aby pacienti presne dodržiavali dávkovaciu schému liečiv predpísanú lekárom.

Imunosupresíva

Do tejto skupiny patria lieky, ktoré potláčajú imunitné reakcie poškodzujúce organizmus. Na liečbu idiopatických črevných zápalov sa používajú predovšetkým tiopuríny (azatioprín, 6-merkaptopurin). Tieto lieky patria medzi najpoužívanejšie prípravky v dlhodobej udržiavacej terapii najmä Crohnovej choroby, významnú rolu majú aj v kombinovanej liečbe s protilátkami proti tumor nekrotizujúcemu faktoru (nežiaduca reakcia bielych krviniek na zápal či iný podnet). Používanie tiopurínov je spojené s vysokým množstvom nežiaducich účinkov (25–30 %), vo významnej časti pacientov, najmä tých s ulceróznou kolitídou. Problémom býva aj nízka efektivita imunosupresívnej terapie.

Antibiotiká, probiotiká

Antibiotiká (ciprofloxacín, metronidazol) dnes patria do prvej línie liečby perianálnych foriem Crohnovej choroby (t. j. foriem lokalizovaných okolo análneho otvoru). Porušená imunitná tolerancia voči vlastnej črevnej mikroflóre je pravdepodobne dôležitým mechanizmom patogenézy (vzniku choroby) idiopatických črevných zápalov, a preto môže priebeh choroby pozitívne ovplyvniť kvantitatívna aj kvalitatívna zmena spektra črevnej mikroflóry navodená antibiotikami či probiotikami.

Enterálna výživa

Enterálnou výživou rozumieme podávanie nutričných substrátov do žalúdka či čreva. Bežne sa využíva nielen pri liečbe detských pacientov s idiopatickými črevnými zápalmi, ale aj u dospelých. Mechanizmus účinku tejto terapie nie je dosiaľ presne známy. Odborníci predpokladajú, že má priame protizápalové účinky a moduluje (upravuje) imunitnú odpoveď. Enterálna výživa je liekom prvej voľby pri indukčnej (náročnej, užívanej na začiatku choroby) terapii pri novodiagnostikovanej Crohnovej chorobe u detí. Až u 20 % pacientov sa Crohnova choroba prejaví pred 18. rokom veku. Enterálna výživa má v pediatrii prednosť pred liečbou kortikoidmi, pretože lepšie navodzuje remisiu (obdobie bez príznakov) Crohnovej choroby, zlepšuje parametre rastu, nutrície (výživy) a kostného metabolizmu. Liečba je väčšinou dobre tolerovaná a pri správnom podaní má minimum komplikácií a nežiaducich účinkov.

Cielená (biologická) liečba

Zavedením cielených liekov došlo v ostatných dvoch desaťročiach k významným zmenám v terapii idiopatických črevných zápalov. Biologická liečba predstavuje zásadný pokrok v medikamentóznej (prostredníctvom liekov) terapii oboch foriem idiopatických črevných zápalov. 

Podľa súčasných odporúčaní predpisuje lekár biologickú terapiu pacientom so stredne a vysoko aktívnou ulceróznou kolitídou, ktorá nereaguje na kortikoidy, ďalej vo fáze ťažkého ataku pri hroziacej kolektómii (úplnom chirurgickom odstránení čreva). Tiež pri nedostatočnom efekte vnútrožilovo podávaných glukokortikoidov, pri známkach kortikodependencie (stav, keď pri znížení dávky glukokortikoidov dochádza k prejavom choroby, čo vo svojom dôsledku znemožňuje postupné vysadenie glukokortikoidov). U pacientov s Crohnovou chorobou je okrem strednej a vysokej aktivity ochorenia a prejavov kortikodependencie významnou indikáciou (dôvodom pre použitie konkrétnej liečby) tiež perianálna choroba (postihnutá je oblasť konečníka a ritného otvoru, choroba je spojená s tvorbou fistúl či abscesov), ktorá je veľmi agresívna a dlhodobo vykazuje neuspokojivé liečebné výsledky.

Vzácnejšími dôvodmi na podanie biologickej liečby sú niektoré kĺbové, kožné alebo očné komplikácie.

Napriek tomu, že sa cielená liečba považuje za vysoko efektívnu, nemusí byť vhodná pre všetkých pacientov a väčšina chorých je stále liečená predovšetkým prípravkami, ktoré radíme medzi konvenčné lieky (pozrite si vyššie). Dôvodom sú okrem iného možné nežiaduce účinky biologickej liečby. Je napríklad spojená s väčším rizikom infekčných komplikácií, napr. dýchacích ciest, močových infekcií, kožných infekcií a. i. Koža môže byť tiež postihnutá rôznymi typmi ekzémov, psoriázou a pod. Rizikom v priebehu biologickej liečby je tiež navodenie tvorby nežiaducich autoprotilátok, čo môže zapríčiniť rozvoj iného autoimunitného ochorenia, ako je napríklad reumatoidná artritída či roztrúsená skleróza.

Chirurgická liečba

Chirurgická liečba je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej terapie idiopatických črevných zápalov. Súčasná stratégia liečby týchto chorôb je založená na individualizácii, cieľom je potlačiť zápalové aktivity a minimalizovať riziká štrukturálnych zmien a zároveň obmedziť opakované chirurgické výkony. Pokiaľ je chirurgický výkon nevyhnutný, odborníci sa snažia čo najviac minimalizovať straty resorpčnej (určenej na vstrebávanie) plochy tenkého čreva a tiež zachovať kontinuitu tráviacej rúry a kontinenciu (schopnosť udržať moč) pacienta. Pokiaľ je to možné, sú rozsiahle chirurgické výkony nahradzované menej invazívnymi, laparoskopickými.

Chirurgická liečba ulceróznej kolitídy

V prípade ulceróznej kolitídy môže chirurgický výkon predstavovať definitívne vyliečenie. Pri odstránení celého postihnutého čreva dôjde k eliminácii rizika vzniku nádorových ochorení čreva.  V súčasnosti lekári používajú metódu tzv. proktokolektómie s vytvorením ileopouch análnej anastomózy.  Ide o chirurgický zákrok, pri ktorom je pacientovi odstránené hrubé črevo a konečník, koniec tenkého čreva sa následne premení na rezervoár a pripojí k ritnému kanálu.  Táto metóda umožní zachovanie kontinencie stolice a defekáciu prirodzenou cestou. Chirurgický zásah je ďalej nutný v prípade rozvoja akútnych komplikácií, napr. pri perforácii (prederavení) čreva a pod.

Chirurgická liečba Crohnovej choroby

Uvádza sa, že až 80 % chorých s Crohnovou chorobou čaká z dôvodu tejto diagnózy minimálne jedna operácia. Operačné výkony najčastejšie spočívajú v odstránení postihnutých úsekov čreva, častým výkonom je tiež odstránenie krátkych úsekov čreva (do 5 cm dĺžky) pri ošetrení stenóz (zúžení) – tzv. strikturoplastiky. Obvyklý je aj chirurgický zákrok pri liečbe komplikácií v okolí análneho otvoru, zvlášť pri liečbe abscesov (hnisavých dutín) a fistúl (prepojenie črevných kľučiek s okolitými orgánmi prostredníctvom kanálika). I keď je chirurgická liečba neoddeliteľnou súčasťou terapie Crohnovej choroby, nevedie k vyliečeniu choroby (na rozdiel od ulceróznej kolitídy). Recidívy (opakované výskyty) Crohnovej choroby možno zaznamenať prostredníctvom endoskopických metód až v 90 % prípadov za 3 roky po vykonaní resekcie (odstránení) časti čreva. Pri vysokej resekcii, keď dôjde k odstráneniu časti tenkého čreva, môže dôjsť k tzv. syndrómu krátkeho čreva, keď významná strata črevnej plochy vyústi do malabsorpčného stavu (poruchy vstrebávania živín).