Mikroskopická kolitída – ochorenie voľným okom nediagnostikovateľné

Mikroskopická kolitída sa delí na dva podtypy – lymfocytárna a kolagénna. Hoci je ich mikroskopický obraz odlišný, príznaky aj liečba sú rovnaké. Niektorí vedci dokonca predpokladajú, že ide iba o dve rôzne fázy jedného ochorenia.

Čo spôsobuje mikroskopickú kolitídu

Presná príčina vzniku mikroskopickej kolitídy zatiaľ nie je známa, a preto sa radí medzi tzv. idiopatické črevné zápaly. Vedci pracujú s niekoľkými možnosťami, avšak najviac sa prikláňajú k názoru, že toto ochorenie vzniká na podklade abnormálnej reakcie imunitného systému na baktérie žijúce v čreve.

Mikroskopická kolitída sa častejšie objavuje u žien, ľudí starších ako 50 rokov, pacientov s autoimunitným ochorením a fajčiarov. Je možné, že svoj podiel na vzniku ochorenia môžu mať aj niektoré lieky, ktoré dráždia črevnú výstelku, ďalej tiež niektoré infekcie, genetika a zlé vstrebávanie žlčových kyselín.

Príznaky mikroskopickej kolitídy

Medzi symptómy mikroskopickej kolitídy patria:

• pretrvávajúca vodnatá hnačka,
• bolesti brucha, kŕče,
• nutkanie na stolicu,
• nadúvanie,
• chudnutie,
• nevoľnosť,
• únik stolice (predovšetkým v noci),
• dehydratácia.

Ako sa mikroskopická kolitída diagnostikuje

Ako už bolo naznačené na začiatku, diagnózu mikroskopickej kolitídy definitívne potvrdí typický obraz vo vzorke črevnej výstelky pod mikroskopom. Tomu predchádzajú ďalšie vyšetrenia, pretože tieto príznaky spôsobuje celý rad ochorení.

Základom je vyšetrenie lekárom, ktorý sa okrem symptómov sústredí aj na prípadné autoimunitné ochorenia, užívané lieky a stravovacie návyky. Súčasťou diagnostiky je vyšetrenie krvného obrazu (počet krviniek) a vyšetrenie stolice, kde sa pátra po prítomnosti patogénov. Nasleduje kolonoskopia, keď lekár prezrie hrubé črevo pomocou endoskopu (ohybný prístroj s kamerou) a odoberie vzorky črevnej výstelky na histologické vyšetrenie mikroskopom. Pri lymfocytárnej forme nachádzame pod mikroskopom zvýšený počet imunitných buniek (lymfocytov) vo výstelke čreva, pri kolagénnej forme ide o zhrubnutie kolagénnej membrány pod výstelkou.

Liečba mikroskopickej kolitídy

Terapia patrí do rúk gastroenterológa, ktorý ju prispôsobí ťarche ochorenia. Na zvládnutie príznakov mikroskopickej kolitídy sa užívajú lieky proti hnačke, protizápalové lieky či lokálne kortikosteroidy. Pri závažných formách sa užívajú lieky tlmiace imunitný systém alebo biologická liečba. V krajných prípadoch sa siaha po chirurgickom riešení, ktoré je však pri mikroskopickej kolitíde vzácne.

Tiež je dôležité prijať niektoré zmeny v živote – zanechať fajčenie, vynechať niektoré lieky či zmeniť jedálny lístok. Pacient s mikroskopickou kolitídou by mal piť dostatok tekutín, aby zabránil dehydratácii, mal by sa vyhýbať kofeínu a pridaným cukrom, znížiť množstvo tukov a vlákniny v potrave a prípadne sa vyvarovať mliečnych produktov či lepku, pokiaľ zhoršujú príznaky.

(jala)

Zdroje:

• https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/microscopic-colitis/symptoms-causes/syc-20351478
• https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2015/03/12.pdf
• https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/microscopic-colitis/diagnosis-treatment/drc-20351483
• https://www.niddk.nih.gov/health-information/digestive-diseases/microscopic-colitis